Adrenalínové kempovanie v horách. Kua. Len keď to sa v noci prevaľujeme hore dole, doprava, doľava. V tomto prípade ešte aj nadol… A ešte keď by sa mi snívalo, že padám… Celý deň človek lezie na osemtisícovku a na druhí ráno o tritisíc metrov dole a znova.. To radšej nespať. Ináč keď tam už spia, tak zrejme aj robia potrebu. Takže sa len otočí, zacvakne, aby mohol použiť obe ruky a a začne močiť. LENŽE!! Ako on vo výške 6548 metrov vie, či niekto práve nelezie zrovna pod ním niekde vo výške 2776 metrov???
Ale to asi nie je problém, lebo to po ceste zamrzne a len jemne poklepká tomu dole na prilbu v podobe žltého krupobitia. Horšie to bude s veľkou potrebou, lebo to bude už poriadna rana. Ale takéto kempovanie môže byť celkom zaujímavé pre námesačných. Večer zaspí a ráno sa zobudí na vrchole. Samozrejme ani nebude vedieť ako a ešte aj bez výstroje, ktorú nechá dole. NO.. zrejme ostane najlepší štvornohý priateľ človeka predsa len posteľ!
